338c4e56894e083530bfe0376a1b4.png
Paris Saint-Germain Czech and Slovakia fanclub CZ SK

Nenapodobiteľný Rothen

Nenapodobiteľný Rothen - obrázek

Nenapodobiteľný Rothen - obrázek

Jerôme Rothen nie je futbalistom, ako ostatní. Ranený kritikou, ktorá sprevádzala vydanie jeho autobiografie, všetko vydržal s hrdosťou zanieteného muža, ktorý jasne vykladá svoje karty na stôl. V strojenej spoločnosti so vznešeným jazykom, takýto človek prekáža… O to lepšie! Aj preto ho máme všetci radi.

Dnes ráno, ste sa zoznámili s novým tréningovým centrom (05/11/2008). Aké máš z neho dojmy?

Boli sme malé deti, celí šťastní, že sme dostali nové hracie aj tréningové ihrisko. Už teraz využívame všetky štruktúry, ktoré toto stredisko obsahuje, a ktoré potrebujeme. Zdá sa, že veľmi, rýchlo zabudneme na predchádzajúce podmienky, hoci treba podotknúť, že sme sa na ne nikdy predtým nesťažovali. Iba keď sa nás na to spýtali ... (smiech)

                          

Ak by si mal porovnať toto centrum s tými, ktoré si mal k dispozícii v Caen, Troyes alebo v Monaku....

Skutočne si také niečo jeden profesionálny team zaslúži. Nie je to veľký luxus, ale spokojne môžem povedať, že klub urobil maximum, aby sme mali dobré podmienky pre našu robotu. Na druhej strane si nemôžeme myslieť, že tieto nové štruktúry nám umožnia vyhrávať všetky zápasy. Slúžia nám len na prípravu v čo najlepších podmienkach a na zotavenie sa po zápasoch. Navyše stále nás  do tohto centra láka príjemné okolie. Keď máme trochu voľného času, využívame jeho možnosti a zariadenia.

 

To bol okrem iného jeden z cieľov Paula Le Guena, ktorý dúfa, že na týchto miestach budete tráviť čo najviac voľného času….

Má pravdu. To čo sa deje vo väčšine iných klubov, musí sa diať aj v prípade PSG. Skutočne bude príjemné tráviť čas v tomto centre. Máme tu priestor na uvoľnenie a odpočinok. V budúcnosti by sme tu mohli mať aj stravovacie priestory, kde by sme mohli spoločne obedovať. V starom stredisku sa často stávalo, že každý hráč sa zotavoval sám, oddelene. Teraz bude jednoduchšie a isto aj sympatickejšie ak všetci budeme pokope v príjemnej atmosfére. Umožní to aj zocelenie skupiny. Budeme musieť zmeniť svoje  zaužívané zvyky, ale ak to bude riadené s dobrým úmyslom, veci sa budú zákonite vyvíjať v dobrom smere.

 

Od začiatku sezóny, PSG napreduje trochu nevýrazne. Nie je ti z toho trochu ťažko?

Naša vnútorná vyrovnanosť je stále dosť citlivá. Nevieme sa ľahko dostať z čiernych sérii. Všetko potrebuje svoj čas. Aspoň sa nám čiastočne darí urobiť pekné výsledky, ako v Marseille, a je to dobré, lebo tam sa nám to nepodarilo už asi dve sezóny. Darí sa nám vyhrať dva zápasy za sebou. Dokonca sme mohli vyhrať 3, keby sme porazili Toulouse, no nepodarilo sa nám to. Treba povedať, 3 víťazstvá v rade sme nemali už 3 sezóny. Ale napredujeme a musíme to aj dokázať. Pokiaľ  budeme stále podávať nevyrovnané výkony, nemôžeme pomýšľať na vyššie priečky.

 

Čo sa týka dobrých výsledkov, čo vás nakoplo v zápase proti Marseille?

V tomto stretnutí, sme neboli vôbec favoriti, lebo OM boli dovtedy jediný neporazený team v lige. Keďže sa od nás veľa nečakalo, úplne sme sa uvoľnili. Hoci sme na polčas prehrávali 2-1, všetci sme si v šatni verili. To je jedna z hlavých odlišností, oproti minulým rokom. Máme mentálnu silu, ktorá nám dokáže pomôcť otočiť nepriaznivé situácie, ako proti Lorient (3-2).

 

V drese PSG si ešte nikdy nevyhral na štadióne Velodrome....

Je to pravda. Aj preto to bolo skutočne príjemné. Zbožnujem tieto zápasy s elektrizujúcou atmosférou, kde cítiť nepriateľstvo súperových fanúšikov. Takéto (ne)prijatie mi dáva ešte väčší zápal pre hru. Môžete si teda predstaviť, aká bola vtedy radosť z výhry. Teraz však máme opäť problémy. Zápas proti Toulouse prišiel rýchlo a navyše proti súperovi, ktorý odmieta hrať futbal. Sklamali sme. Keby sme skórovali počas prvých dvadsiatich minút, som si istý, že výsledok by bol úplne odlišný. V neposlednom rade, isto by sa vyvíjal zápas v Nice, kde po zlom prvom polčase sme neustále tlačili. Musíme eliminovať tieto fázy neistoty a chýb a snažiť sa neuspokojiť len s remízou.

 

Bol si prekvapený, keď ťa tréner Le Guen poveril  novými útočnými úlohami?

Ani nie, keďže systém 4-3-3, ktorý už viackrát využil, funguje dobre už od začiatku. 4-4-2 je tiež zaujímavý, ale má občas má svoje hranice. Je teda dobrým riešením zmeniť ho z času na čas. Mám pocit, že  v systéme 4-3-3, väčšina hráčov napreduje.

 

Predsa len, v tomto systéme už nie si ľavý krídelník!

Isteže, ale teraz mám možnosť hrať viac do stredu, a teda mať viac možností, napríklad vrhnúť sa do uličky s ľavým útočníkom, ktorý blokuje jednu stranu. Je to post, ktorý mi veľmi vyhovuje. V strede poľa sme traja. Stephane Sessegnon pracuje na pravej strane, ja na ľavej a Claude Makelele zabezpečuje zadnú časť. Tento systém funguje dobre v zápasoch, ktoré hráme vonku. Treba ho ešte dotiahnuť v zápasoch, ktoré hráme v Parku Princov a ukážeme tak, kto je doma pánom.

 

Malá novinka v zápase proti Lorientu, potom na konci zápasu s Toulouse: Videli sme ťa ako krajného obrancu....

To bolo len na dokázanie Sylvainovi Armandovi, že má konkurenciu (smiech). Ale nepočínal som si až tak zle, na tomto poste proti Lorientu, keď ma FranceFoot dali do jedenástky 9.kola... Je to jasne dôkaz toho, že výber Paula Le Guena je rozumný, a že som úplne pochopil jeho rečiam. Okrem schopností som ukázal veľa vôle, koncentrácie ako aj zdravej agresivity v obrane.

 

Ďalšia originálnosť: Tvoja kniha (názov: Neuveríte mi... Vous n’allez pas me croire) vzbudila veľkú diskusiu. Mesiac po vydaní, aké sú tvoje prvé závery?

Som hrdý na túto knihu, pretože ma dobre reprezentuje. Ale zase si nemyslím, že si zaslúžim toľko kritiky. Bolo mi vyčítané, že som poukázal na toho alebo tamtoho hráča, ale to nebolo cieľom a neodráža to celú knihu. Vyčítam si, že som umožnil vydavateľovi ešte pred publikovaním knihy, tlačenie a šírenie reklamných letákov s ukážkami. S odstupom času to považujem za sprostosť, keďže všetci sa zamerali na vybrané pasáže, bez toho, že by si prečítali zvyšok. Našťastie sa predáva dobre a to ma podporuje. Kto si ju prečíta celú, pochopí ako sú jednotlivé pasáže myslené. Nikdy som neuvažoval nad vyrovnávaním si účtov, či s očiernením osoby Zidana, Gallasa, Halilhodzica, alebo Guya Lacomba. V každom prípade som chcel rozprávať o mojom živote bez servítky pred ústami.

 

Keď si dopísal autobiografiu, uvedomil si si, že nie je ako tradičné futbalové autobiografie?

Áno, ale aj ja som odlišný. V tomto hráčskom prostredí nie je veľa ľudí, ktorí povedia na plné ústa, čo si myslia a čo im leží na srdci.

 

O to viac, keď ešte sú stále aktívnymi hráčmi.

No áno, ešte stále som tam. Možno to prekvapilo celé Francúzsko, pretože som prvý, no v Anglicku je to tak už dlho. Môžem to potvrdiť, lebo som ich už viacero prečítal. Nedávno Jamie Carragher vydal knihu, v ktorej si doberá akcionárov klubu, aj stále je hráčom. Rovnako Wayne Rooney, alebo Didier Drogba. V každom prípade, vo francúzskom futbale, či hovoríte to čo chce väčšina počuť, alebo šokujete, všetko je kritizované.

 

Dostal si nejaké odozvy od spoluhráčov?

Ani nie. Ani som ju nerozdával, lebo by to mohlo byť zle chápané. Snažil som sa čo najviac rešpektovať. Avšak dal som ju tým, ktorí si ju žiadali. Napríklad Ludo Giuly, Sylvain Armand, Sammy Traoré a iní. Mika Landreau si ju dokonca kúpil, bez toho, aby počkal, kým mu ju donesiem. V týchto časoch finančnej krízy, sa peniažky hodia (smiech). Koniec koncov, nikto mi nič nevyčítal.

 

Máš pocit, že si malým bonzákom francúzskeho futbalu?

Pre tých, ktorí čítali moju knihu nie. Pre tých, ktorí sa vyjadrovali o nej, bez toho, že by ju prečítali, je to možné. Myslím napríklad na Christopha Dugarryho, ktorý ju negatívne zhodnotil, aby obránil svojho kamaráta Zinedina Zidana. Jeho reakcia bola zbytočná. Nemám pocit, že by som bol viac nenávidený ako predtým. Cieľom knihy je, aby ma ľudia lepšie poznali a pochopili.

 

Ako sa vyrovnávaš s tým, že ti prischla nálepka “Veľká huba“?

Som taký a naučil som sa s tým žiť. Nie je to tým, že by ma neupozorňovali bývalí tréneri alebo starí hráči. Ale nedokážem skrývať svoje pocity. Nebolo to prekážkou pre moju peknú kariéru a nie je to prekážkou ani môjmu súčasnému klubu, ktorý zbožňujem. A ako sa vraví: človek sa nemôže páčiť všetkým.

 

Neobávaš sa, že to môže uškodiť tvojej reprezentačnej kariére?

Ako poznám súčasného trénera Les Bleus, nemyslím si to.  Raymond Domenech je človek veľmi úprimný a priamy. Všetci to môžeme vidieť na jeho tlačových konferenciách. Neviem, prečo by mu teda mohli vadiť moje úprimné slová. Podľa viacerých informácii čo mám, skôr oceňuje moju knihu. Ak však chcem bojovať o reprezentačný dres, musím podávať stabilné výkony, pretože od začiatku sezóny som  odohral veľa priemerných, dokonca zlých zápasov. Zemetrasenie, ktoré spôsobilo vydanie mojej knihy, nie je vôbec zvláštne. Chápem to, a som si vedomý mojej zodpovednosti.  Teraz však už je všetko za mnou a cítim sa čoraz lepšie.

 

Svoju knihu končíš vetou: „Čo môže byť krajšie, ako stať sa jedného dňa trénerom PSG?“ Výzva? 

Práve som začal svoju piatu sezónu v drese PSG a som presvedčený, že môj osud je spojený s týmto klubom. Ako hráč, som tu prežil veľa a nemôžem opustiť túto loď po všetkých tých problémoch, ktoré tu boli. Musím ešte veľa vecí dokončiť v tomto drese, ako aj získať titul. Mám aj iné sny, a jedným z nich je aj stať sa raz trénerom tohto klubu, ktorý mi tak prirástol k srdcu.

Preklad: Miki Košice, Pripravil: Dinci PSG

11.12.2008 16:38:00
gablonz97
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one